Jennifer Hrušková
Ego
Dýchaš? Prestaň lebo aj to ti zakážu. Ľudia sa stratili prišli len stroje. Mám pocit, že už nestačia ani rozbroje.
Som Jen a milujem umenie.A som duša, ktorá mala stanovený cieľ. A teraz sa hľadá ako vták. Kráča prázdna po ceste za životom. A čaká kedy Slnko opäť zažiari. No úsmev jej nikdy nechýba. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Dýchaš? Prestaň lebo aj to ti zakážu. Ľudia sa stratili prišli len stroje. Mám pocit, že už nestačia ani rozbroje.
Keď len zapneš sociálnu sieť a prvé čo ti vyhodí tie premotivované obrázky každého jedného tvojho kamaráta, ktorý ajtak sedí doma. :-D
Ich tempo je vražedné. Ich súpermi sú tekutý púder, fenistil a hypermangán. Sú nasadení vo dne, v noci.
Slnko vykúka spoza medzier žalúzií a ty sa prehadzuješ zo strany na stranu. Chceš vstať ale aj nechceš. Veď keby tento sen trval večne. Ten čo sa ti zdá vždy pred prebudením. Ale tie vankúše......
Keď strácaš pevnú zem pod nohami. Keď tvoje srdce je zraniteľnejšie. Keď nepoznáš ani svoju dlaň. Len prázdny pohľad do zrkadla odráža sa od mrkania.
Niečo čo má veľa ľudí v hlavách. A možno aj nie. Myšlienkové pochody, ktoré sú niekedy až príliš zvláštne.
To čo je pre nás najkrajšie, najťažšie, najsladšie, najslanšie, najtrpkejšie, najľahšie, pochopiteľné, nepochopiteľné.