Jeden deň

Autor: Jennifer Hrušková | 4.4.2016 o 0:58 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  99x

Slnko vykúka spoza medzier žalúzií a ty sa prehadzuješ zo strany na stranu. Chceš vstať ale aj nechceš. Veď keby tento sen trval večne. Ten čo sa ti zdá vždy pred prebudením. Ale tie vankúše......

Prevalím sa na druhý bok postele. Objímem - vlastne neobjímem. Nemám koho. Len tie dva vankúše, s ktorými sa tlačím na mojej malej posteli. Tak sa snažím ich objať. No nedá sa lebo buď mi jeden roh toho fialového vankúše zabije do oka alebo druhy roh toho chlpatého vankúša do úst. Tak teda vzdávam to a prestanem bojovať. Veď aspoň niečo mám na posteli. Teda okrem seba a môjho druhého lenivého ja. Nedokážem zobudiť svoju druhú myseľ. Haló vstávaj. Je deväť hodín. Vstaň! Zdvihni zadok a choď robiť niečo so svojím životom. Čo i len spievaj. Ale vstaň. Hej podarilo sa mi to. Víťazoslávne si idem spraviť kávu, do ktorej si dám lyžičku kokosového oleja, pretože je ževraj dobrý na energiu a na naštartovanie metabolizmu. Keďže prichádza leto, žena uverí kadečomu čo sa píše. Ale nie toto môžem uznať, že je dobré. Okej. Späť od kokosového oleja a naspäť k tomuto krásnemu dňu. aby som nezabudla pripomenúť je sobota. Chvíľu po super káve si pozriem ako inak Simpsonovcov. Netrvá to 22minút ako v televízií. Trvá to tak dve hodiny, pretože niet lepšieho začiatku dňa ako s nimi. A Keďže moderná technika a HDMI kábel sú mi kamaráti používam ich rada. 

Je tak asi 14.00 hodín. Konečne si obúvam svoje botasky na behanie snažím sa zakryť tie dve kilá navyše mikinou okolo pása a zamknem dom. Vyšlapem si nejakú tú cestu, pri ktorej nadávam občas, že nevládzem a som slabá. No keď prídem k svôjmu štartu a začnem behať začnem to opäť milovať. A každým krokom ma to viac fascinuje. Netrvá to dlho a prídem na svoju obľúbenú cestičku, ktorá je za diaľnicou oproti Nitry. Je to poľná cesta kde je ticho, kľud a moje myšlienky. Vypnem hudbu a oddávam sa tej tichosti, ktorá tam je. Keďže Nitra je nonstop zaplnená okrem mŕtvej pešej zóny a nič iné tu nepoznám poriadne idem tam. Lebo aj ten Zobor je preplnený. Oddávam sa skvelému slnečnému dňu a teším sa ako vyrazím večer von asi tak po mesiaci. 

22.30 hod. Čakám na to kedy sa povie ideme. Príde pre mňa auto. Kamaráti a nová nejaká baba. Nejaký ten ďalší objav môjho kamaráta. Ja pozitívne naladená sa s radosťou zoznámim s dievčinou. 

00.00 Konečne! Prichádzame na miesto kde to najviac milujem to sú tie party kde sa majú všetci radi. Kde sa ženy nepromenádujú na lodičkách ale sú to holky z naši školy. Asi tak by som to nazvala. Milujem to. Zabávaš sa, tancuješ, rozprávaš sa s priateľmi a popíjaš Jamesona. Jasne, vidím dobre? Je to on. Samozrejme ako v každom ženskom texte sa očakáva. On. Ale toto bolo vždy zvláštne. Respektívne pre mňa. Pre neho nie. Pár viet. Ako ide život. Zle bla bla. Môj? Výborne nabrala som iný smer života. Super. Hej. Bozky. Objatia. Dialóg. Môžem si ťa uniesť? Samozrejme. Na toto som vždy predsa čakala.

5.00 hod. Prišli sme domov. Vášnivé bozky. Objatia. Tie reči typu kde si bola celý ten čas? Si anjel. Ja som ho mala konečne pri sebe. Skoro rok som na toto čakala.Žiarila som celá šťastím.

A on po tom všetkom? Povedal píšeme si. Jasne. Určite. Neozval sa. A neozval sa ani ne správu. A mne ostali oči pre plač a motýle v bruchu len, keď si pomyslím na jeho meno. A ostáva len veta v mojom srdci. Ja chcem pokračovanie. On nie. 

Hold smola.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?