Všetkých, ktorých stretneš a pozeráš sa na každého jedneho a hovoríš si toto je on, toto by mohlo vyjsť, a keď si na ceste za tým stopneš sa. Zamrzneš a ujdeš. Nedokážeš sa zamilovať.
Priam sa nútiš zamiluj sa lebo nechceš byť sama. No tvoje srdce sa ajtak pred stretnutím nedokáže rozbúšiť. Nepocítiš tie vtipné motýle.
Potom si opäť povieš a spomenieš nato ako si dokázala milovať. Ako ti srdce bilo len pri jednom pohľade. Zblázniť si sa išla za ním. Utekala aj na koniec sveta len pre jeho úsmev. V teplotách v zime utekala za ním lebo ste sa pohádali a so slzami mu klopala na dvere. A potom? Po tej vášni, ktorú si zažívala si prestala žiť. Odišli ste od seba. Hádali ste sa. Bili ste sa. A po roku si uvedomíš čo si všetko zažila. Aké silné puto medzi vami bolo. Aká nesktočná vášeň. Slzy, bozky, milovania, nenávisť, láska, objatia, krik, smiech , vášeň, vášeň a vášeň.
Srdce zamrzlo a ty si zamrzla tiež. Snažila sa nájsť niečo čo neexistuje si vynútiť. Pretože to prišlo samo. Len tak. Nezištne. A dvaja sa milovali ,milovali sa až tak , že sa ich láska presladila až tak až bola trpká a slaná. Komplikovaná.
Tri roky. Tri najkrajšie roky môjho života, zatiaľ. Ani podnik, ani zábavy, ani alkohol ti nedá toľko čo jeden pohľad, či bozk pred zaspaním. Vážte si každú jednu chvíľu, ktorú máte lebo nikdy neviete kedy príde búrka. A niekedy bude to Slnko zapadnuté dlho. Moje už rok nevyšlo.